Farbistý príbeh o vidieckom starom otcovi, ktorý chce vždy a všade – hoci na prvý pohľad nenáležite a bláznivo – vidieť a vnímať okolitý svet, žiť naplno a so všetkým, čo život prináša, ale aj jeho vtipné a bizarné stretanie s rodinou a okolím, čo sa na jeho originálny spôsob života pozerajú podozrievavo a s nedôverou, je skráteným obsahom najnovšej trpkej komédie Stanislava Štepku a Radošinského naivného divadla Mám okno.
„Volačo móže byt v živote polla pravidél. A volačo nesmí byt any nasilu,“ hovorí na jednom mieste v hre hlavný predstaviteľ Viktor, ktorý sa neustále vždy a všade chce s ľuďmi rozprávať, ale pri jeho neutíchajúcej snahe trpko zisťuje, že vlastne nemá s kým... Sizyfovské úsilie starého otca nielen žiť inak, bez predsudkov a so všetkým, čo k životu patrí, ale aj snívať si inak a po svojom, naráža v najnovšej Štepkovej komédii na nepochopenie vlastnej rodiny, ktorej sa takzvaný normálny život tuším pomaly rozdrobuje a mení na smutné živorenie a ľudský sen iba na živočíšny spánok...